Moskva
30. augusta (TASR) - Vo veku 91 rokov zomrel v utorok v Moskve bývalý
prezident ZSSR Michail Sergejevič Gorbačov. TASR o tom informuje na
základe správ agentúr AP a AFP.
Ruské médiá s odvolaním sa na vyjadrenia jednej z moskovských nemocníc
oznámili, že tento bývalý líder Zväzu sovietskych socialistických
republík (ZSSR) zomrel po dlhej chorobe, píše AP.
Prezidentom ZSSR bol od marca 1990 do decembra 1991.
Profil bývalého prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova
Americký týždenník Time zaradil Michaila Gorbačova medzi stovku
najvplyvnejších osobností 20. storočia. Bol to práve prvý a posledný
sovietsky prezident, ktorý v 80. rokoch minulého storočia začal politiku
glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby) a bol to práve na
svete familiárne prezývaný Gorbi, ktorý výrazne prispel k ukončeniu
studenej vojny, odstráneniu Berlínskeho múru a pádu železnej opony. V
roku 2021 sa tento nositeľ Nobelovej ceny za mier dožil 90 rokov.
Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine
Privoľnoje, neďaleko predkaukazského mesta Stavropol v roľníckej rodine.
Matka, pôvodom Ukrajinka, pracovala až do pôrodu v kolchoze.
Vzhľadom na výborné študijné výsledky ho po maturite zobrali v roku 1950
na Právnickú fakultu moskovskej Lomonosovovej univerzity bez
prijímacích skúšok. Počas štúdií, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou
manželkou Raisou, bol v roku 1952 prijatý za člena komunistickej strany.
Po ukončení vysokej školy odišiel v roku 1955 Michail Gorbačov pracovať
na prokuratúru v rodnom kraji. Mal 54 rokov, keď bol 11. marca 1985
zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Stal sa prvým vedúcim
predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej
revolúcii v roku 1917.
Michail Gorbačov sa postavil na čelo štátu potom, keď sa skončili
"preteky na lafetách", ako Rusi ironicky nazývali tri pohreby najvyšších
sovietskych predstaviteľov (Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a
Konstantina Černenka), ktorí zomreli v období od novembra 1982 do marca
1985.
Nový šéf Kremľa sa pustil do prestavby spoločnosti a začal dovtedy
nevídané reformy. Počas jeho vládnutia sa stali skutočnosťou slobodné
voľby, sloboda tlače, náboženské slobody a existencia viacerých strán.
Prakticky vzápätí po podpísaní Belovežských dohôd 8. decembra 1991,
ktoré znamenali zánik Sovietskeho zväzu a vznik Spoločenstva nezávislých
štátov (SNŠ), a po odchode z funkcie sovietskeho prezidenta, ktorú
zastával od 15. marca 1990 do 25. decembra 1991, založil koncom decembra
1991 v Moskve Medzinárodný fond sociálno-ekonomických a politologických
výskumov, známy ako Gorbačovov fond.
V rámci svojej činnosti sa aj po odchode z najvyššej štátnej funkcie
aktívne zaujímal o politické a spoločenské dianie, nielen vo svojej
krajine, ale aj v zahraničí.
Od roku 1992 uskutočnil viac ako 250 zahraničných ciest, pričom
navštívil 50 krajín. V roku 1996 sa pokúsil o návrat na domácu politickú
scénu, keď kandidoval v prezidentských voľbách. Získal však len 0,51
percenta hlasov voličov.
Gorbačov - jeden z hlavných architektov nemeckého zjednotenia - neskôr
trpko hovoril o neschopnosti Západu chopiť sa príležitosti prameniacej z
politiky prestavby. Ako krátkozrakú kritizoval politiku Západu po
rozpade Sovietskeho zväzu. Sklamane sa vyjadroval o "triumfalizme"
Západu opojeného víťazstvom v studenej vojne, čo bol podľa neho kľúčový
faktor napätia medzi Ruskom a Západom.
Michail Gorbačov, ktorý prevzal 2. marca 2018 v moskovskom sídle svojho
fondu dekrét o tom, že sa stal čestným občanom Košíc, mal veľmi blízky
vzťah k Slovensku, s ktorým ho spájala rodinná história. Jeho otec
Sergej Andrejevič oslobodzoval na konci druhej svetovej vojny územie
dnešného Slovenska a v bojoch pri Košiciach bol zranený.
Vďaka svojmu reformnému úsiliu sa tešil Gorbačov veľkej popularite a
obľube na Západe, čo bolo v ostrom protiklade s jeho vlasťou, kde ho
považovali za hrobára Sovietskeho zväzu.
Za svoju činnosť získal v roku 1990 Nobelovu cenu za mier, ale aj vyše 300 medzinárodných, štátnych i spoločenských ocenení.
0